1. Vesmírny konflikt

Prečo je na svete toľko zla, keď existuje dobrý Boh?

V dnešnom svete vidíme veľa tragédií, vojen, chorôb a bolesti. Môžeme veriť v dobrého Boha, keď je svet tak zlý? Predstavte si, že by vás na ulici zastavil neznámy človek a chcel si od vás požičať 1000 Eur. Požičiate mu? Nie? Prečo? Je úplne prirodzené, že nedôverujete človeku, ktorého nepoznáte. Dokonca vás neuspokojí ani to, že ste o tom človeku niečo počuli rozprávať. Ak niekoho nepoznáme alebo o ňom máme len slabé informácie „z druhej ruky“, bude tým poznamenaná aj naša dôvera v tohto človeka.

Podobne je to aj s vierou v Boha. Na svete existuje mnoho pohľadov a názorov na neho. Aká je vlastne pravda? Nie je niečo pravdy na tom, z čoho je Boh obviňovaný? Ak je Stvoriteľom všetkého, stvoril aj zlo? Je Boh zodpovedný za zlo, ktoré je vo svete? Prečo s tým niečo neurobí? Ako sa zdá, skôr len pasívne prihliada.

Musíme sa s ním sami zoznámiť, sami sa presvedčiť, ako to je. Pretože aj tu platí – ak ho nepoznáme, tak v neho neveríme. Prečo ho nepoznáme? V dnešnom svete existuje mnoho názorov, predstáv a pohľadov na Boha. Odkiaľ sa berú? Existuje niekto, kto má záujem na tom, aby bol Boh predstavený v nesprávnom svetle?

1. Čo sa stalo vo vesmíre – Ez 28,13-17; Iz 14,12-15

Konflikt vo vesmíre nie je večný – na začiatku bol pokoj, ktorý bol založený na dôvere a láske. Stvorené bytosti si dôverovali navzájom, dôverovali Bohu, a on mohol dôverovať im. Kde je vzájomná dôvera, tam je dokonalá harmónia, pokoj, láska, istota a sloboda. Ale stvorená bytosť, anjel zvaný Lucifer (Nositeľ svetla), sa vzbúril proti Bohu, čím sa zmenil na satana (nepriateľ). Prečo to bolo možné? Boh stvoril všetky bytosti ako slobodné, teda s možnosťou vzbúriť sa proti nemu a zneužiť slobodu, ktorú im daroval. (Ez 28,13-17; Iz 14,12-15)

Satan nemal dôvod na vzburu – nájsť dôvod by znamenalo ospravedlniť zlo. Mal však možnosť sa vzbúriť, pretože mal slobodnú vôľu. Zlo je vždy nelogické, absurdné a chaotické. Satan nakoniec zašiel až tak ďaleko, že žiadal svojho Stvoriteľa, Ježiša Krista, aby sa klaňal jemu, stvorenej bytosti (Mt 4,1-8).

Diabol (z gréckeho „diabolos“ – ohovárač, žalobca) napadol Boha a jeho charakter. Začal o ňom šíriť polopravdy, klamstvá, ohováranie a predstavil ho ako krutého, autoritatívneho, absolutistického a sebeckého tyrana.

2. Boží postoj k problému – Zj 12,7-9; Moj 3,15

Pán Boh nezničil satana, ale dal mu možnosť dokázať pravdivosť jeho tvrdení (Zj 12,7-9). Vo vesmíre vypukla vojna, do ktorej bol neskôr zatiahnutý každý z nás, či sa nám to páči, alebo nie. Budúcnosť každého z nás závisí od výsledku tejto vojny. Tento výsledok je dokonca dôležitejší ako spasenie človeka, pretože ak by bol Boh taký, ako ho satan predstavil, spasenie by stratilo zmysel.

Spôsob, akým Boh zaobchádza so satanom, ukazuje jeho silnú stránku, nie slabosť. Keby Boh zničil satana a jeho spojencov (čo by, ak je všemocný, dokázal okamžite), vyzeralo by to, akoby vyžadoval slepú poslušnosť a na dosiahnutie svojich cieľov používal silu. Naopak, spôsob, akým Boh rieši problém zla, dokazuje, že rešpektuje slobodu a spolieha na pravdu a lásku.

Tento spôsob riešenia problému vyžaduje viac času a so sebou prináša utrpenie a bolesť, ktoré sú so zlom nevyhnutne spojené. Ale akokoľvek drahé, je to jediná cesta, ako nastoliť vo vesmíre trvalý mier. Boh nemôže dokázať, že satanove obvinenia sú klamstvom, tým, že ich len poprie, postaví proti nim svoje tvrdenie alebo tým, že satana okamžite zničí. Existencia zla je bolestným, ale presvedčivým dôkazom toho, že Boh na dosiahnutie svojich cieľov nepoužíva manipuláciu a násilie. Prečo sa teda zdá, že Pán Boh iba sleduje a nič nerobí? Pretože Boh bol obvinený zo zneužívania svojho postavenia a sily a predstavený ako niekto, komu sa nedá dôverovať. Boh nemôže tento problém vyriešiť demonštráciou svojej obrovskej moci, ale tým, že odhalí svoj skutočný charakter.

Satan to veľmi dobre vie, a preto neustále útočí na Boha, snaží sa ho očierniť a predstaviť ho v zlom svetle. Podarilo sa mu zviesť aj Adama a Evu, čím sa problém preniesol na našu zem a na ľudstvo. Na príbehu Adama a Evy a ich pádu do hriechu (Gn 3,1-6) je jasne vidieť, ako satan pracuje. Satan predstavil Boha ako niekoho, kto tvrdí, že ľudí miluje, ale svojvoľne obmedzuje ich slobodu (v. 1), nehovorí pravdu (v. 4) a dokonca zastrašuje, pretože nechce človeku dopriať niečo lepšie (v. 5).

3. Ako to dopadne – Zj 12,10-12

Boj medzi dobrom a zlom nie je dualistickým večným zápasom medzi dvoma rovnocennými protivníkmi, ale zápasom medzi Stvoriteľom a stvorenou bytosťou. Dnes je už jasné, na ktorej strane je pravda a že Boh v tomto konflikte zvíťazí (Zj 12,10.11). Otázka však znie: Na ktorej strane budem stáť ja?

Môže sa obyčajný, bežný človek správne rozhodnúť v spleti toľkých názorov a predstáv? Boh už v raji zasľúbil človeku riešenie celého problému a možnosť vrátiť sa späť na Božiu stranu. Uisťuje nás o svojej nemennej a obetavej láske. Sľubuje, že v boji, do ktorého bolo ľudstvo zavlečené, Kristus zvíťazí (Gn 3,15). V osobe a diele Ježiša Krista, pri jeho prvom aj druhom príchode, je podstata Božieho charakteru jasne a plne odhalená a víťazstvo je zaistené.

Boh čaká, až sa rozhodneme. Systém jeho vlády je otvorený a dáva nám možnosť posúdiť dôvody, ktoré predložil, aby sme sa mohli postaviť na jeho stranu. Boh nečaká, že mu budeme slepo dôverovať, ale chce rozumné a logické rozhodnutie, založené na dôkladnom zvážení všetkých predložených dôkazov a dôvodov. Želá si, aby sme brali svoju slobodu vážne a zodpovedne.

K podstate slobody patrí schopnosť vybrať si medzi dvoma protichodnými alebo diametrálne odlišnými alternatívami. Na takéto rozhodnutie však potrebujeme seriózne informácie. Naše štúdium Biblie je snahou prísť k osobným záverom, čo sa týka nášho postoja k Bohu. Je to príležitosť preštudovať informácie, ktoré nám Boh ponúka, a rozhodnúť sa na základe jeho odhalených právd.

II. Výkladové poznámky

Je zaujímavé si všimnúť, že tí z Božích prorokov, ktorí mali zvláštne videnie Boha, získali aj pohľad do pôvodu zla a pôsobenia satana. Izaiáš, Ezechiel a Ján v Zjavení sa vo svojich spisoch zaoberajú nielen Božou slávou, ale aj tým, ako Boh zaobchádza so svojim nepriateľom, diablom. Zdá sa, že Boh tým naznačuje, že nemožno plne pochopiť jeho osobu a charakter, ak neberieme do úvahy jeho postoj voči zlu a satanovi.

Prorok Izaiáš (6,1-8) popisuje svoje videnie Boha, ktoré viedlo k uvedomeniu si jeho vlastnej hriešnosti, k očisteniu a prijatiu prorockého poslania. Zároveň má vo svojej knihe aj poetický žalospev nad kráľom Babylonu (14,4-15). V veršoch 12-15 je však zrejmé, že Izaiáš prešiel od historického pohľadu k udalostiam v nadprirodzenej sfére. Kráľ Babylonu tu personifikuje satana vo chvíli jeho vzbury proti Bohu, keď chce postaviť svoj trón nad Božie hviezdy a byť podobný Najvyššiemu. Toto je zrejmé z kontextu, ktorý presúva centrum diania do nadprirodzenej oblasti, a tiež z použitia hebrejského slova mašal [príslovie, podobenstvo] v 14,4.

Podobne aj prorok Ezechiel začína svoju knihu videním Boha a jeho slávy (Ez 1,1-28). V kapitole 28,1-19 obsahuje dve posolstvá proti vojvodovi-princovi (nagíd) Týru, ktorý predstavuje historického panovníka. Poetický žalospev (quináh) vo veršoch 12-19 je však adresovaný kráľovi Týru. Tu už nejde o historickú postavu, ale o opis kedysi dokonalej bytosti, ktorá žila vo vyšších sférach. Jazyk tejto pasáže jasne odkazuje na nadprirodzenú bytosť, čo je zobrazenie satana a jeho aktivít.

III. Praktický dôsledok

Konflikt medzi dobrom a zlom sa neodohráva len na úrovni makrokozmu, ale aj nášho mikrokozmu. Tento boj sa prejavuje v prežívaní zla, bolesti, utrpenia, choroby a smrti na osobnej úrovni, v medziľudských vzťahoch, ako aj v našom bezprostrednom okolí. Práve tu nás zasahuje najosobnejšie, a mnohí ľudia sa pýtajú: Prečo Boh nezasiahne? Môžeme veriť v jeho existenciu, keď vidíme toľko utrpenia nevinných – vojnami, utrpením detí, alebo koncentračnými tábormi?

Aj keď máme mnohé dôkazy Božieho nadprirodzeného zásahu, Boh vo svojej láske a rešpekte k slobode umožňuje, aby sa vo vesmíre preukázali prirodzené dôsledky zla. Boh nám dal slobodu a nemôže nás zbaviť zodpovednosti za naše rozhodnutia a ich následky. Avšak aj na osobnej úrovni zasľubuje pokoj prostredníctvom spoločenstva s Kristom ako odpoveď na problémy, ktoré momentálne nemajú iné riešenie.

Rovnako mylné sú aj predstavy, že byť kresťanom znamená vzdať sa niečoho hodnotného alebo že Boh nás obmedzuje, nedopraje nám slobodu a odmieta nás kvôli našej hriešnosti. Tieto názory často vychádzajú z nesprávnych predstáv, poloprávd a klamstiev satana. Mnohí zavrhli myšlienku Boha nie na základe starostlivého zváženia dôkazov, ale preto, že odmietajú určitú verziu náboženstva, ktorá im bola predstavená.

Takíto ľudia vlastne nezavrhujú pravého Boha, ale jeho karikatúru, ktorú vytvoril satan. Jedine pravdivé poznanie Boha na základe jeho zjavenia nám môže pomôcť zaujať k nemu správny postoj. Pochopenie slobody, ktorá existuje vo vesmíre, nás zároveň učí rešpektovať osobnú aj náboženskú slobodu vo vzťahoch. Ak Boh dal slobodu aj Luciferovi, mali by sme byť tolerantní k tým, ktorí majú iné názory alebo predstavy než my.

Dokumenty, videa a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )